História

G. Májekova chata na Malinnom (955 m)


Chata bola odovzdaná do užívania v roku 1974 ako päťpodlažná budova s typickým trojuholníkovým prierezom. Chata sa stavala od roku 1968 v rámci Účelového zariadenia TJ RK s podporou Horskej služby. Projekt vypracoval Ing. Štefan Hatala. Stavba pokračovala pre finančné problémy pomaly, medzitým boli Účelové zariadenia zrušené, výbor TJ RK váhal a tak chatu dokončil ÚV ČSTV a jej majiteľom sa stal v roku 1973 Slovšport Bratislava. Chata mala časť pre turistov a lyžiarov a menšiu, oddelenú časť, pre potreby HS. KST odbor RK, sa stal jej vlastníkom v roku 1995. Leží v známej rekreačno-lyžiarskej oblasti, má 44 lôžok. Časť chaty užíva HS na základe vecného bremena na Liste vlastníctva. Chata má reštauráciu, elektrickú prípojku, vodovodnú prípojku z vodojemu v Malej mulde, telefón, TV, internet, centrálne vykurovanie na pevné palivo a vlastnú čističku odpadových vôd. WC a sprchy sú na každom podlaží, každá izba má umývadlo. Pod terasou chaty sa nachádza bufet Brdík.


Názov chaty vznikol hneď po ukončení jej výstavby a udržal sa doteraz. Chata bola pomenovaná po učiteľovi vo Vlkolínci a interbrigadistovi Jozefovi Májekovi (1911 – 1936). Májek, ktorý sa v RK angažoval v Spolku katolíckej mládeže a bol tajomníkom slovenského vedenia katolíckeho Orla, sa neskôr pridal na stranu ľavice. Koncom októbra 1936 odišiel spolu so známym Ružomberčanom Ladislavom Holdošom do Španielska a tam, ako hovorí text na jeho pamätnej tabuli na budove Liptovského múzea v RK,  „….. brániac slobodu španielskeho ľudu, slobodu našu, padol 25-ročný dňa 23.11.1936 v hrdinských bojoch ako komisár batalionu Thälmann medzinárodnej brigády v Španielsku…“ Pochovaný bol na Palacete de Moncloa pri Madride. Po Jozefovi Májekovi bola v minulosti pomenovaná aj jedna z ulíc mesta.


História lyžiarsko – turistického strediska Malinné – Hrabovo



Terény v okolí vrchu Malinné (1209 m) boli po stáročia využívané ako lúky gazdov okolitých obcí. Krásne zakvitnuté lúky v tejto vápencovej oblasti boli pre botanikov floristickým rajom. Každoročne sa kosili a seno sa uskladňovalo v mnohých drevených senníkoch, ktorými boli posiate jednak strmé úbočia Malinného, ale aj lúky pod ním známe ako Vlkolínske lúky. Seno sa potom zvážalo počas zimy na saniach buď smerom do Vlkolínca, alebo smerom do RK, menej pravdepodobne cez dolinu Šimúnovo do doliny Hrabovo. Sám si tento stav ešte pamätám. Nádhernú scenériu dotvárali skalné steny Halín. Vidíme ju na fotografii Ing. Ivana Svobodu z roku 1950 vpravo, ktorá zachytáva úbočie Malinného v pohľade z Halín. Druhá snímka toho istého autora dole ukazuje senníky na Vlkolínskych lúkach v zime.  Pokiaľ ide o Hrabovo, v rokoch 1.ČSR slúžila táto dolina ako vojenská strelnica. Z tohto dôvodu nebola pre turistiku vôbec vhodná. Terény na Malinnom boli samozrejme dávno známe aj turistom a lyžiarom. V turistickej literatúre si ich všimli viacerí autori. Tak napríklad už v roku 1935 ich spomína V. A. Kyas vo svojom článku o turistike v knižočke RKST, v roku 1949 J. Koudelka a V. Kocum v knihe Zimné krásy Slovenska spomínajú ako Vlkolínske lúky tak i Malinné, v roku 1954 písal o budúcom vleku na Malinné ZH v knižočke Východisko RK.




Historicky celkom prvým
objektom na Malinnom bola chata rodiny Mederly, ktorú postavila táto známa
ružomberská rodina už okolo roku 1935 neďaleko vrcholu na jeho juhozápadnom
úbočí. K chate patrila aj malá hospodárska budova, tá neskôr zanikla. Išlo
teda o chatu čisto súkromnú, ich počet sa v tejto lokalite
o niekoľko desiatok rokov výrazne zvýšil. Rodina Mederly mala za
Slovenského štátu významné politické postavenie, po vojne ju preto postihli
perzekúcie. Chata sa dostala do rúk štátu, chátrala, neskôr bola majetkom
Severoslovenských tehelní v RK, ale tieto zlé časy prežila a v zrekonštruovanej
podobe existuje ako súkromný majetok dodnes. Ako vyzeral tento prvý objekt na
Malinnom tesne po jeho vzniku vidíme na dvoch snímkach Jána Čavoju
z archívu tejto rodiny.


Terén na Malinnom (jeho severovýchodné úbočie) sa začal využívať na lyžiarske účely začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia, t.j. už vtedy, keď tu žiadne vleky a chaty neexistovali. Lyžiarsky oddiel  TJ RK tu usporadúval každý rok preteky v obrovskom slalome v tzv. Veľkej mulde. Materiál pre preteky sa vtedy vynášal na chrbtoch obetavých činovníkov a pretekári museli na štart stúpať peši. Bránky sa stavali z lieskových palíc natretých farbou. Trať sa upravovala len šliapaním na lyžiach alebo bez nich. Boli na to potrebné desiatky obetavých dobrovoľníkov, niekedy vypomáhali vojaci z ružomberskej posádky. Boli to priekopnícke roky, ale práve po nich vzniklo na Malinnom dnes významné lyžiarske stredisko a stredisko turistiky a cestovného ruchu. O niekoľko rokov neskôr nastali prvé veľké zmeny aj v doline Hrabovo.



Najviac turistických informácií k tejto lokalite je v STS od Zdenka Hochmutha s názvom Málinô, vyšiel v roku 1973. Jeho prílohou boli tri pekné mapky terénov. Niektoré kapitolky (napríklad veľmi podrobné názvoslovie) sú stále aktuálne, iné už nie, pretože od tej doby sa pravdaže i na Malinnom veľa zmenilo. Vydanie podobnej práce dnes, je preto mimoriadne aktuálne.  Pre orientáciu uvádzam niekoľko známych a menej známych faktov o teréne. Vrchol Malinného má n. v. 1 209 m. Z jeho vrcholu vybieha smerom na V krátky hrebeň, jeho najvyšší bod zvaný Predné Malinné má n.v. 1 140 m. SV úbočie Malinného (kde sa lyžuje) obrátené k mestu končí v sedle Seč (923 m n.v.). Na opačnej strane sedla Seč rozoznávame skalnaté Predné Haliny a Zadné Haliny. Na Halinách je okolo 100 rôznych horolezeckých ciest. Sedlo medzi nimi sa volá Koryto. Pod Prednými Halinami je hotel Malina, pod Zadnými Májekova chata. Sedlo Seč spadá na západ do dolinky Šimúnovo (je to horná časť doliny Hrabovo), na východ sa zvažuje na Vlkolínske lúky (na fotografii I. Svobodu s ovcami). Dolinku Šimúnovo delí od doliny Čutkovo hrebeň začínajúci sa na Malinnom a má názov Brdo. V tomto hrebeni sú kóty Meškovo a celkom nad Klačnom Milkov (okolo 800 m n.v.). Vlkolínske lúky nie sú rovné, na sever sa zvažujú do doliny Prieseka (je to druhá horná časť doliny Hrabovo), najvyšší bod lúk sa volá veľmi priliehavo Vrchlúky (859 m n.v.). Je to sedlo s krížom, z ktorého sa schádza na juh strmo dole do Vlkolínca. Na sedlo prichádza zelená značka z RK a pokračuje pod názvom Kráľovská cesta do doliny Suché Hrabovo. Suché Hrabovo, leží medzi už spomínaným V-hrebeňom Malinného (1140 m) a kótou Borovník nad Vlkolíncom (1054 m). V Suchom Hrabove je zdroj pitnej vody, vedie ňou zelená značka. Pod sedlom Vrchlúky začína ešte žltá značka na vrchol Sidorovo (1 099 m). Vráťme sa ešte do doliny Hrabovo. Hrabovo sa za priehradou vetví na dve časti. Od stanice lanovky doľava pokračuje hore dolina Prieseka, končí na Vlkolínskych lúkach, tečie ňou potôčik. Od stanice lanovky vpravo je dolina Zajakovo s množstvom súkromných chát, za nimi dolinka stúpa hore už ako dolinka Šimúnovo. Celkom nakoniec sa vrátime ešte k lyžiarskym terénom na SV úbočí Malinného. V tomto úbočí sú dva strmé trávnaté žľaby, širší a menej strmší pod hrebeňom medzi Malinným a Predným Malinným sa volá Malá mulda (starý názov Hromádka). Pod hlavným vrcholom je strmší žľab Veľká mulda (starý názov Híravka). Lyžiarske vleky a lanovka boli a sú na tomto úbočí umiestnené medzi oboma muldami alebo vľavo (na východ) od Malej muldy.


Zámer vybudovania strediska Malinné – Hrabovo vznikol v roku 1955. Tento rok môžeme teda považovať za rok vzniku strediska. Vtedy bol spracovaný prvý investičný zámer k tejto myšlienke. Bolo to v dobe plánovaného hospodárstva a preto sa zámer nedal realizovať bez schválenia zámeru štátnymi orgánmi. Zámeru dalo zelenú uznesenie vlády ČSSR v roku 1961. Podľa uznesenia sa mala stavba výťahu Hrabovo – Malinné realizovať v rokoch 1963 – 1965. Ako dnes vieme, realizácia sa omeškala o dva roky, ale miestne orgány a miestni činovníci využili čas od roku 1955 na kroky, ktoré pri budovaní nového strediska urobiť mohli. Tak sa stalo, že v čase spustenia uvedenej kľúčovej stavby do užívania, na Malinnom už existovali viaceré menšie objekty nového strediska.



Prvý lyžiarsky vlek. Celkom prvým objektom na Malinnom bol drevený objekt postavený pre potreby lyžiarov a HS. Kedy presne vznikol sa nepodarilo zistiť. Nezmieňujú sa o ňom žiadne materiály z tej doby. Možno ho vidieť len na starých snímkach. V roku 1956 bol spustený prvý lyžiarsky vlek Turdus – 1 (KS 1/1957, KS 2/1974 a KS 12/1982). Vlek vyrobil n.p. Turista LM, ktorého riaditeľom bol Jozef Lichardus. Z týchto  faktov bol odvodený názov tohto vtedy na Slovensku len tretieho vleku, TURista + LicharDUS = TURDUS. Lichardus bol známy ružomberský podnikateľ, ktorý podnikal v oblasti kovovýroby už za 1.ČSR na Bielom Potoku. Autobusová zástavka pri objektoch jeho závodu nesie dodnes jeho meno. Podľa Ľ. Horvátha a jeho brožúry sa niektoré časti vleku vyrábali v strojárni BZVIL a tiež v SCP. Jeho dĺžka bola 800 metrov (KS uvádzajú 900 m), výškový rozdiel 210 metrov (podľa KS 220 m), priemer lana bol 16 mm, na každých 20 metrov lana boli upevnené bubienky, ktoré umožňovali pripojiť a ťahať vždy jedného lyžiara s pomocou tzv. sedacích tanierov, neskôr opaskov. Lístok pre dospelých stál v roku 1958 3.- Kčs a pre deti 1.- Kčs (zdroj Na cesty a túry po Slovensku, Turista BA, 1958). Vlek začínal v sedle medzi Malinným a Halinami, ktoré má už dávno zabudnutý názov Seč alebo Na Seči (923 m n.v.). Horná stanica  bola len niekoľko desiatok metrov od vrcholu. Vlek vidíme na dvoch snímkach, autorom hornej je F. Šlachta, dolná je od Ivana  Svobodu. Na tabuli vedľa vleku sú pokyny pre lyžiarov na vleku, napríklad: „Počas jazdy priberať lyžiarov zakázané !“. Vlek bol spustený 12.12.1956 (STS Málinô, 1973). Bol to teda vlek medzi muldami. Tento prvý vlek prevádzkoval už spomenutý n.p. Turista. Prvým vlekárom na Malinnom bol Štefan Bradiak, ktorý bol predtým chatárom na Chate pod Prašivou v sedle Baba. V roku 1961 bol na Malinnom postavený druhý, modernejší vlek, ktorý nahradil prvý Turdus. Turdus bol v roku 1962 premiestnený na Jahodnú, predpokladám, že išlo o lyžiarske stredisko pri Košiciach (zdroj Ľ. Horváth a jeho Pamätnica, strana 23). 



Hotel Malina. Pod Prednými Halinami,v nadmorskej výška 960 m, bol v roku 1960 otvorený hotel Malina s kapacitou 130 lôžok (MRK a KS 3/1960). Hotel stavalo mesto v rámci tzv. akcií Z od roku 1958 za ťažkých  podmienok. Transport stavebného materiálu sa robil pomocou prvej pomocnej lanovky z Hrabova, jej strojníkom bol Štefan Bradiak. Od lanovky sa materiál vozil na stavenisko konskými vozmi. Zásobovanie pitnou vodou bolo realizované z vodného zdroja ležiaceho priamo na Malinnom v tzv. Malej mulde. Hotel bol na začiatku zásobovaný len konskými vozmi, neskôr autami po novej ceste cez Prieseku a nakoniec pribudla možnosť zásobovania lanovkou z Hrabova. Prvú fotografiu hotela s krátkym popisom uverejnil v citovanom čísle KS František Šlachta. Ako vidieť, hotel bol pôvodne trojpodlažný. Prevádzkoval ho š.p. Interhotely RK. Pri hoteli (100 metrov od hotela) vznikli o pár rokov zrubové chatky. V roku 1971 bolo pod hotelom postavené kúpalisko, ktoré malo dĺžku 20 m. Kúpalisko neskôr zaniklo, na jeho mieste sú teraz tenisové kurty. Hotel bol po roku 1989 privatizovaný, dvakrát rekonštruovaný, pribudlo parkovisko. Fotografia hotela v pôvodnej podobe a po poslednej rekonštrukcii je na ďalšej strane. Farebná snímka je od Ing. D. Kováča.


Druhý
lyžiarsky vlek. V roku 1961 postavila na Malinnom
Transporta Chrudim druhý
lyžiarsky vlek
VL-1000
. ZH ho vo svojom STS Málinô nazýva ako Málinô I. – horný vlek. Nový vlek nahradil vlek
Turdus. Bol to vlek s kotvami, kotva umožňovala ťahať naraz dvoch
lyžiarov, takže výkon nového vleku bol z tohto pohľadu dvojnásobný.
Technické údaje o vleku sú jedine v Hochmuthovom STS Málinô.
V KS som správu o ňom nenašiel. Bol postavený vpravo od tzv. Malej
muldy, mal dĺžku 1020 m, trasa kopírovala viac-menej trasu starého Turdusu.
Horná stanica bola v n.v. 1 200 m (teda len pár metrov od vrcholu), dolná
v 933 m. Výškový rozdiel bol 260 metrov, jeho kapacita bola 360 osôb za
hodinu. Jeho fotografiu uverejnil F. Šlachta v čísle KS 3/1962 na strane
121. Je aj na Šlachtovej  pohľadnici
Malinného, viď strana 124 !


Tretí
a štvrtý lyžiarsky vlek.
Pravdepodobne ešte v šesťdesiatych
rokoch (presný rok spustenia som nikde nenašiel) bol postavený tretí lyžiarsky vlek. Bol
to prvý vlek postavený vľavo od Malej muldy
(dnes vedľa Vlkolínskej zjazdovky). Postavením vleku sa rozšírili lyžiarsketerény
na celé úbočie. Išlo o kotvový vlek Transporty Chrudim typu VL-1000. ZH ho vo
svojom STS Málinô z roku 1973 označil ako dolný
vlek Málinô II.
Podľa ZH mal dĺžku 750 metrov, prekonával výškový
rozdiel 250 m, kapacita bola 690 osôb/hodiny. Horná stanica mala nadmorskú
výšku 1142 metrov, dolná v n. v. 892 m, bola teda logicky pod úrovňou
sedla Seč.


V roku 1978 bol na tomto mieste
postavený štvrtý lyžiarsky vlek. Hlavná informácia k nemu je v knihe
Vladimíra Adamca (VA) Lyžiarske strediská na Slovensku z roku 1984. Autor
tohto zdroja ho označil ako vlek Máliné I. O tom,
že vlek spomínaný ZH nie je totožný
s vlekom v knihy VA svedčia parametre vlekov.
V ich parametroch sú rozdiely. Napríklad nadmorské výšky dolnej
a hornej stanice + prevýšenie vyzerajú nasledovne. ZH má 892 – 1142 – 250,
VA má 960 – 1150 – 190. Podobne dĺžky vlekov: ZH – 750, VA – 1000. Z toho
mi vychodí, že vľavo od Malej muldy boli vlastne dva kotvové vleky rôznej
dĺžky. Najprv to bol vlek opísaný ZH, ktorý viedol svahom kolmo nahor
a potom vlek opísaný VA, ktorého trasa bola dlhšia a viedla svahom
trochu šikmo. Vleky mali odlišné miesto dolnej stanice, horné stanice boli
takmer na tom istom mieste. Horná stanica vleku bola v blízkosti kóty
Predné Malinné. Neskôr nahradil tento vlek novší systém Tatrapoma H-130. Kedy
k tomu došlo sa mi zistiť nepodarilo, bolo to pred rokom 1993, pretože
v Zozname vlekov na Slovensku k 01.01.1993
(KS 1 – 2/1994, príloha) je už H-130 na Malinnom zapísaný ako vlek Máliné IV.
Podľa brožúry 50 rokov lanovky na Malinnom Brde sa mala táto zmena udiať
v roku 1989.


Vodná
nádrž Hrabovo.
Súbežne s týmito prvými krokmi sa na rôznych úrovniach
diskutovalo a riešilo ďalšie turistické smerovanie oblasti. Zámery výrazne
podporili a urýchlili perspektívne a už aj vtedy naliehavé potreby textilky
v oblasti zásobovania vodou. V roku 1965 bola v doline
Hrabovo
spustená do prevádzky vodná nádrž. Hlavným účelom stavby
bolo zabezpečiť dostatok vody pre technologické procesy v chemickej
úpravni tkanín, ktorá sa zvykla nazývať zošľachťovňou. V tých rokoch sa
objem výroby tkanín výrazne zvyšoval a dovtedajší zdroj vody – vodná nádrž
v doline Čutkovo z roku 1946 – už kapacitne nepostačovala. Sypanú
hrádzu a ostatné objekty staval 2 roky n.p. Váhostav Žilina. Napúšťanie
nádrže začalo 24.08.1965 a 1. septembra 1965 dosiahla hladina predpísanú
úroveň. Nádrž Hrabovo bola majetkom textilky BZVIL. V deväťdesiatych
rokoch 20. storočia sa aj toto dielo stalo súčasťou turisticko – lyžiarskeho
strediska. Na začiatku uvedeného procesu bola myšlienka vodou z nádrže
zasnežovať svahy Malinného. K tomu bolo nutné nájsť technické riešenie
(výškové rozdiely sú v stovkách metrov) a dospieť k dohode
s vlastníkom vodnej nádrže. Obe záležitosti sa podarilo vyriešiť. Dohoda
s už sprivatizovanou textilkou bola uľahčená klesajúcou výrobou vo fabrike
a dohodnutím limitu množstva odobratej vody. Keď textilka nakoniec
zanikla, vodná nádrž bola odpredaná majiteľom strediska. Jej pôvodná funkcia sa
celkom zmenila, začala slúžiť len stredisku v zime pre zasnežovanie
a v lete pre kúpanie. V roku 2001 bola pod Malinným v sedle
Seč vybudovaná prečerpávacia stanica, ktorá čerpá vodu z nádrže Hrabovo na
úroveň sedla a vytláča ju potom k jednotlivým zasnežovacím
zariadeniam. Vybudovala sa nová vetva zasnežovania o dĺžke 1500 metrov.
Rozsah zasnežovania sa tým zväčšil, v súčasnosti je možné zasnežiť úbočie
až po vrchol Malinného. Trasa potrubia z Hrabova do sedla vedie cez
zjazdovku.


Hlavná zjazdová
trať.
V priestore medzi Hrabovom a hotelom Malina sa
v rokoch 1965 – 1966 intenzívne pracovalo na úpravách v teréne tak,
aby sa vybudovala nová zjazdová trať. Zjazdovka bola skolaudovaná dňa
29.12.1966.
  Ďalšie zásahy na
zjazdovke sa urobili v roku 2003 po výmene kabínovej lanovky
a spustení štvorsedačky. Riešilo sa jej spádovanie a odstraňovali sa
traverzovité úseky. Dnes má dĺžku 2900 metrov a výškový rozdiel 432 metrov
(1b). Ak sa lyžiar spustí priamo z vrcholu Malinného (1a) a na túto
zjazdovku (1b), je dĺžka až 4 900 m a prevýšenie 632 m. Zjazdovka
s názvom Hlavná má dnes číselné označenie na schémach strediska 1a
a 1b. Zjazdovka mala po spustení šírku 30 metrov a zaberala plochu 5
hektárov. Jej vybudovanie stálo 500 000.- vtedajších Kčs (SC-156).


Prvá
kabínková lanovka Hrabovo – Malinné.
V júli 1964 vydal MsNV v RK
stavebné povolenie na vybudovanie obežnej kabínovej lanovky z Hrabova na
Malinné. Stavba zahŕňala budovu dolnej stanice v Hrabove, budovu hornej
stanice umiestnenej vedľa Halín, podpery (stožiare) lanovej dráhy a lanový most
tesne pred hornou stanicou. Súčasťou projektu bola aj stavba pomocnej, teda
nákladnej lanovky a hotela Hrabovo. Stavebné projekty vznikali
v Celprojekte RK a podieľali sa na nich viacerí známi odborníci
z mesta. Lanovka bola spustená do prevádzky dňa 28.08.1967 (MMRK),
niektoré pramene uvádzajú dátum 29.08.1967. Bola to kľúčová časť zámeru
budovania tohto strediska. Lanovka bola prvou tohto druhu vo vtedajšom
socialistickom svete. Náklady dosiahli 12 miliónov Kčs, z toho samotná
lanovka 5,3 milióna Kčs. Lanovku dodával n.p. Transporta Chrudim. Mala 2 laná,
nosné a obežné. KS referovali, že dĺžka lanovky je 1780 m, výškový rozdiel
410 m. Má 7 stĺpov (najvyšší má 26 metrov) a lanový most. Na lane obieha
35 štvormiestnych kabín v intervaloch 48 sekúnd. Jazda trvá 10 minút,
kapacita bola 300 osôb/hodinu (KS č. 7/1963 a 11/1966). V iných prameňoch
nájde čitateľ viaceré malé odchýlky od parametrov, ktoré som uviedol. Dolná
stanica lanovky je v nadmorskej výške 545 m, horná v n. v. 960 m.
Rovnaký typ kabínkovej lanovky bol neskôr postavený vo VT, lanovka tam spájala
Tatranskú Lomnicu a  Skalnaté pleso.
V januári 1992 došlo na tejto tatranskej lanovke k veľkej tragédii.
Jedna z kabín nebola po výjazde zo stanice Skalnaté pleso zafixovaná na
obežné lano a po nosnom lane zletela dole, kým nenarazila do kabíny pred
ňou. Zrážka si vyžiadala 4 životy. Tragédia zastavila prevádzku aj na lanovke
Hrabovo – Malinné. Výrobca urobil na nej dodatočné technické
a bezpečnostné úpravy. Okrem iného boli vymenené aj kabínky, nové dodala
firma Swoboda. S nimi bola prevádzkovaná do jari 1994. Vtedy prebehla
druhá rekonštrukcia a výmena niektorých systémov lanovky. Lanovka skončila
svoju činnosť v roku 2001, v prevádzke bola 34 rokov. Pre túto lanovku
typický lanový most pred hornou stanicou (fotografia nižšie, v pozadí
Choč) zanikol.



V roku
1970 začal činnosť hotel Hrabovo pri dolnej stanici lanovky
, mal kapacitu
65 lôžok (KS 1/1970). Pri hoteli boli postavené neskôr ešte zrubové chatky. Po
roku 1989 prešiel zložitým vývojom, v súčasnosti je v súkromnom
vlastníctve. Pohľad na hotel (stav z roku 2011) je na snímke Ing. Jozefa
Hýroša.



Uvedené objekty, hotel Malina, hotel
Hrabovo, kotvový vlek a kabínovú lanovku prevádzkoval najprv n. p.
Turista, neskôr n.p. Stredoslovenské hotely a ešte neskôr Interhotely so
sídlom v RK. Popísané budovanie strediska Malinné – Hrabovo vyvolávalo
mnohé ďalšie zásahy a stavby, ktorých história by bola tiež zaujímavá.
Málokto si dnes uvedomuje, že na Vlkolínske lúky bolo potrebné priviesť
elektrinu už pred prvou stavbou a tou bol vlek Turdus z roku 1956. Je
pravdepodobné, že elektrina sa sem dostala káblom, jej trasu sa mi nepodarilo
zistiť. Pri prvých stavbách sa používali pomocné, nákladné a stavebné
lanovky. O ich histórii nevieme takmer nič. Jednu z nich,
z Hrabova na Malinné, zachytil na fotografii Ľ. Horváth v Pamätnici.
Obe pomocné lanovky sú aj na letáku Ľ. Horvátha z roku 2001. Po vybudovaní
hotela Malina a hornej stanice kabínovej lanovky, bola nutná výstavba
cesty z Kalvárie cez Prieseku k novým objektom. Stará, stáročná
cesta, dávno nevyhovovala novým potrebám. Preto bola vybudovaná nová, širšia,
cestná komunikácia pokrytá asfaltom. Rok jej výstavby sa mi nepodarilo zistiť
ale bolo to pred rokom 1973, pretože novú cestu už spomína ZH vo svojom STS
Málinô, Šport 1973. Trasa až po Orolskú lúčku bola totožná so starou cestou, od
Orolskej lúčky bola nová cesta trasovaná v úbočí Sidorova až na Vlkolínske
lúky a nimi až k novým objektom. V Hrabove i na Malinnom
bolo postavených viacero súkromných a podnikových chát. Pod Halinami, vedľa
hotela Malina, bolo postavených niekoľko rovnakých chatiek, ktorými hotel
rozšíril svoje ubytovacie kapacity. 


Májekova chata. Chata je postavená neďaleko od hornej
stanice kabínovej lanovky pod Zadnými Halinami v nadmorskej výške 955
metrov.
Bola daná do prevádzky v roku 1974. Jej história je popísaná v inej
kapitole na strane 178.



Lyžiarsky mostík. Po prvom, viackrát rekonštruovanom
lyžiarskom mostíku v RK na Kalvárii, druhom, drevenom pri Liptovskom
múzeu, treťom, oceľovom za múzeom s umelohmotným povrchom, bol tento
mostík štvrtý v poradí. V roku 1978 ho vybudoval na Malinnom LO TJ RK
a to ako prírodný skokanský mostík s normovým bodom P-36
a s kritickým bodom K-44. Fotografia mostíka (F. Šlachta) je vpravo.
Mostík s nájazdom a doskočišťom bol celý zasadený do terénu. Jeho
projektantom bol Ján Stano, o stavbu sa najviac zaslúžili Ing. Cyril
Pacák, Miroslav Slušný a Ing. Pavol Lengyel, ale aj ostatní členovia LO.
Mostík bol určený pre žiacke kategórie. Prvé preteky na ňom prebehli
v zimnej sezóne 1978/1979 (zdroj P. Lengyel: 50 rokov Lyžiarskeho klubu
RK, 20015). Vedľa mostíka boli postavené tzv. unimobunky a veža pre
rozhodcov. V roku 1980 bol v pretekoch O cenu Textiláka
vytvorený rekord mostíka 47 metrov (Otto Hudec z BB). V roku 1999
presadili ochranári likvidáciu unimobuniek.


Piaty lyžiarsky vlek. V roku 1980
bol na Malinnom postavený ďalší lyžiarsky vlek, bol
to systém Tatrapoma (Z.Hochmuth: „TS Veľká Fatra“, Šport 1980). Bol to
v absolútnom poradí vlek piaty, ktorý nahradil vlek označovaný ZH ako
Málinô I. – horný vlek (VL-1000). Tieto vleky sa vyrábali v Kežmarku podľa
francúzskej licencie firmy Pomagalski. Výrobcom bola firma Tatralift (predtým
TPMP) Kežmarok. Podľa údajov z internetu, prvý vlek uviedla firma do
prevádzky v roku 1980 (Donovaly), znamená to, že vlek na Malinnom bol tiež
jedným zo začiatku ich výroby. Podľa iných informačných zdrojov (Vladimír
Adamec Lyžiarske strediská na Slovensku, STN BA, 1984) bol to vlek typu H-210
a mal byť spustený až v roku 1981. Vlek mal hornú stanicu
v nadmorskej výške 1 205 m, dolnú vo výške 942 m, prekonával výškový
rozdiel 293 m, dĺžka bola 1 197 m a jeho kapacita bola 900 osôb/hodinu.
Všimnime si, že vlek končil takmer na vrchole Malinného (má 1 209 m). Posledný
stĺp vleku stál dokonca cca 1 meter za vrcholom ! Tento posledný stĺp existuje
v teréne dodnes, slúži však na účely umiestnenia antén. Vlek je na snímke
F. Šlachtu v KS 12/1982.


V roku 2000 bol tento vlek
zrekoštruovaný (Lengyel – 50 rokov Lyžiarskeho klubu, strana 95), trasa mierne skrátená
a snáď aj posunutá viac k Malej mulde, aby uvoľnil miesto pre novú
štvorsedačku. Z priameho vleku tak vznikla tzv. zalomená Poma. Vlek
existuje doteraz (v tabuľke vlekov ho uvádzam dvakrát, parametre po
rekonštrukcii sú uvedené tam). Vlek sa objavuje dnes pod názvom Malinô vrchol.


Šiesty lyžiarsky vlek. Podľa brožúry 50 rokov lanovky
na Malinom Brde bol na Malinnom postavený v roku 1989 v poradí šiesty
lyžiarsky vlek, bola to Tatrapoma typu H-130. Vlek bol postavený vľavo od MM
ako náhrada za starý kotvový vlek VL-1000. Jeho parametre nájde čitateľ
v tabuľke. Spustením tohto vleku skončila v stredisku éra kotvových
vlekov. Vlek sa v súčasnosti označuje ako Malinô hrebeň. Ako vidieť,
spisovný výraz  Malinné sa ani tu
neuchytil.


Po roku 1989 prebehli aj v tejto
oblasti veľké zmeny, najprv v oblasti vlastníckych vzťahov, následne
v úrovni vybavenia strediska. Privatizácia oblasti začala v roku 1994
dražbou hotelov Malina a Hrabovo a dražbou kabínovej lanovky, ktoré
boli dovtedy v majetku š.p. Interhotely RK. Ten bol v tej dobe už
v likvidácii. Proces bol zložitý a komplikovaný, angažovalo sa
v ňom samozrejme aj mesto RK. Do roku 1996 prevádzkovalo stredisko
Športcentrum, ktorého vlastníkom bol Mestský úrad. V roku 1996, po
rozhodnutí mestského zastupiteľstva, bolo Športcentrum transformované na
akciovú spoločnosť Skipark. Jedným z jej akcionárov sa stala bratislavská
spoločnosť Goimpex. V roku 2000 vystriedala majoritného vlastníka Goimpex
rakúska spoločnosť Globex. Globex mal vtedy 56 % akcií a mesto RK 44 %
(zdroj: Ružomberský hlas č. 24/2001). Práve zásluhou firmy Globex sa
v roku 2001 uskutočnila nevídaná, doteraz najväčšia rekonštrukcia
a výstavba v stredisku. Zmodernizoval sa dopravný systém,
zasnežovanie a viaceré obslužné činnosti. Podrobnosti sú uvedené ďalej.
Preinvestovalo sa 4,5 milióna dolárov čo posunulo stredisko medzi špičkové
európske zariadenia. Pozoruhodný je fakt, že práce netrvali ani jeden rok,
takže zimné sezóny pred a po výstavbe neboli výrazne narušené. Umožnilo to
aj nebývalé nasadenie takej techniky, ako napr. vrtuľníkov pri transporte a
stavbe stožiarov lanoviek. Slávnostné otvorenie zmodernizovaného strediska sa uskutočnilo
15.12.2001. Do histórie strediska vstúpili po roku 2001 ďalšie nové
spoločnosti, napríklad 1. Ružomberská lyžiarska a.s., ktorá vznikla v roku
2006 a dnes je prevádzkovateľom lyžiarskeho strediska. Stredisko Malinné –
Hrabovo vlastnia po tomto zložitom a dlhom procese viacerí majitelia.
Štyri najdôležitejšie objekty: hotel Hrabovo, hotel Malina, Májekovu chatu
a samotné horské zariadenia (lanovky a vleky) vlastnia štyria rôzni
majitelia.



15.12.2001 bola spustená do prevádzky nová kabínková
lanovka z Hrabova na Malinné. Nahradila 4-miestnu kabínkovú lanovku
českej Transporty Chrudim z roku 1967. Zo starej lanovky zostali
a pre novú sa použili prakticky len budovy dolnej a hornej stanice.
Pôvodné podpery aj pôvodný most pred hornou stanicou boli odstránené. Výrobcom
novej lanovky bola firma Doppelmayer Seilbahnen, G.m.b.H., Wolfurt
z Rakúska. Išlo o osobnú, visutú, jednolanovú dráhu obežného systému
s odpojiteľným uchytením osemmiestnych kabín typu B-MGD. Pohon lanovky je
v hornej stanici, napínanie v stanici dolnej. Lanovka začína
v dolnej stanici (545 m n.v.), pokračuje cez 10 podpier (stará mala 7
stĺpov), najvyšší stĺp má 28,9 metra, končí v pôvodnej hornej stanici (960
m n.v.). Jej dĺžka je 1 770 m, výškový rozdiel 415 m. Na lane o priemere
41 mm obieha 37 kabín rýchlosťou 6 m/sek, čas jazdy je 4,8 minúty (pôvodne 10
minút).  Kapacita lanovky je 1500 osôb za
hodinu (stará lanovka dopravovala  300
osôb/hod.). Pre lanovku sa robil nový prívod elektriny. Z čísel je zrejmé
podstatné zvýšenie výkonu a prepravnej kapacity. Kabínkovú lanovku
v časti tesne pred jej hornou stanicou vidíme na snímke Ing. Jozefa Hýroša.




V decembri 2001 bola spustená do prevádzky
visutá jednolanová lanovka s pevným uchytením štvormiestnych sedačiek zo
sedla Seč na samotný vrchol Malinného. V tomto priestore išlo
o prvú sedačkovú lanovku v jeho histórii. V celkovom poradí
lyžiarskych výťahov ide o siedmy dopravný systém na Malinnom. Lanovka vedie
vľavo od Veľkej muldy z výšky 919 m n.m. a končí takmer na najvyššom
bode kopca vo výške 1 206 m. Vrcholová stanica lanovky bola postavená na umelo
vytvorenej terase, ktorá si vyžiadala likvidáciu väčšej časti vrcholu. Okrem
stanice je tu i pekná vyhliadková terasa s bufetom. Na  terase je návštevníkom k dispozícii
podrobná mapa okolia a ďalekohľad. Dĺžka lanovky je 1300 metrov s
prevýšením 287 m,    kapacita je


až 2 400 osôb/hodinu. Na lane obieha
120 sedačiek, dĺžka jazdy je 6,4 minúty. Lanovka má 13 podpier (stĺpov), lano
má priemer 36 mm. Pohon je v dolnej stanici, hydraulické napínanie lana
v stanici hornej. Výrobcom lanovky je firma Doppelmayr Seilbahnen,
G.m.b.H., Wolfurt z Rakúska. Sedačka sa dnes často (napr. na internete)
označuje ako Malinô vrchol. Sedačkovú 
lanovku predstavujem na dvoch ilustračných snímkach Ing. Jozefa Hýroša
z leta v roku 2018. Značný záujem o sedačku a výhľad
z vrcholu Malinného na mesto s okolím je aj  v letnom období.


Malé
lyžiarske vleky na Kalvárii, v Hrabove, na Malinnom.
V roku 1964
postavil LO menší lyžiarsky vlek na Kalvárii aj s osvetlením. Po Turduse na
Malinnom to bol druhý vlek v RK. Vlek ležal, idúc hore Kalváriou, vľavo od
kostolíka. Mal dĺžku 260 metrov (Práca, 13.02.1964). Vlek obsluhoval starý
turista a lyžiar Vladimír Hrivnák. Po čase sa ukázalo, že sneh sa tu
rýchlo topí, na zasnežovanie nie sú vhodné podmienky, a tak vlek zanikol.
Dnes niet po ňom ani stopy.


Druhý
lyžiarsky vlek na Kalvárii bol situovaný na opačnej strane cesty ako prvý. Vlek
končil na kóte 612 m, na mapách označovanej ako kóta Hrabovo (kóta nad
cintorínom). Vlek vybudovalo Mesto RK, mal dĺžku 250 metrov, presný dátum
postavenia sa nepodarilo zistiť. V roku 1996 si tento vlek prenajal na
istý čas od mesta Lyžiarsky klub. Vlek slúžil verejnosti na lyžovanie hlavne
v popoludňajších hodinách mnoho rokov. Existuje dodnes, ale pre nedostatok
snehu v posledných rokoch sa používa menej.


V roku
1978 získal LO TJ RK ďalší vlek slúžiaci len pre svojich pretekárov na
tréningy. Tento mobilný vlek bol postavený na Malinnom v okolí dnešnej
Májekovej chaty. Vlek mal dĺžku 350 metrov a poháňal ho spaľovací motor
o výkone 20 kW. Svah na tento účel a ostatné práce robili svojpomocne
členovia LO. Vlek po niekoľkých rokoch zanikol. Informácie o tomto vleku
sú z Lengyelovej knihy 50 rokov Lyžiarskeho klubu RK.


Pravdepodobne
na prelome tisícročí boli v Hrabove postavené dva malé vleky LVP1Tatrapoma
a LVP2 Tatrapoma, ktoré zabezpečovali vývoz lyžiarov na umelo osvetlenej
zjazdovke. Po dvoch rokoch boli premiestnené na Malinné. Tam boli postupne
vytvorené technické podmienky pre lyžiarsku školu a lyžovanie detí.
V súčasnosti sú na Malinnom v prevádzke 4 detské vleky označované
písmenami E = LVP1 Tatrapoma, F = LVP2 Tatrapoma, G = LVP3 Tatrapoma, H
s parametrami (dĺžka /kapacita/prevýšenie): E –136/ 600/25, F –  220/600/32, G – 250/600/26 a H –
100/150/26. Vleky sú rozmiestnené na svahu od sedla Seč k hornej stanici
kabínovej lanovky.


…………………………………………………………………………………………………………………………………….


Stredisko Malinné – Hrabovo patrí dnes medzi najvýznamnejšie turisticko – lyžiarske strediská Slovenska. Je jediným top strediskom prímestského typu, pretože vstup do neho, t.j. Hrabovská dolina, je od centra mesta vzdialená len 1 km. V stredisku je k dispozícii 8-miestna kabínová lanovka, štvorsedačka, 2 vleky, 4 vleky pre začiatočníkov a deti. Je tu zasnežovací systém, 12 km zjazdoviek, najdlhšia z nich má 3,9 km, prekonáva výškový rozdiel 698 m a je najdlhšie zasnežovanou zjazdovkou na Slovensku. Celková prepravná kapacita je až 8500 osôb/hodinu. V zime je ďalej k dispozícii 300 m dlhý snow park s prekážkami pre freestyle lyžiarov a snowboardistov. V lete je možné si požičať a použiť horský bicykel, terénne kolobežky a horské káry. Vybudovaný je bike-park, ten má 12 trás pre zjazd s celkovou dĺžkou 15 km. V stredisku je hotel Hrabovo, hotel Malina, Májekova chata a množstvo súkromných chát. Pri hrabovskej nádrži sú postavené moderné ubytovacie kapacity známe ako Apartmány Hrabovo. V stredisku je možná ešte zimná a letná turistika, horolezectvo na Halinách, sánkovanie, paraglaiding, kúpanie a rybolov v Hrabove. Stredisko má svoju internetovú stránku s množstvom informácií.


Prehľad o lyžiarskych vlekoch na Malinnom

p.č. typ
názov
výrobca,
roky v prevádzke
popis
1. TURDUS – 1. Turista, n.p. LM
1956 – 1961
d-800 m, p- 210 m, pl-16 mm
tanierový systém,
vlek premiestnený na Jahodnú pri
KE
2. VL-1000
horný vlek
Málinô I.
Transporta Chrudim
1961 – 1980
933 – 1200 – 260,
d-1020 m, k-360 o/hod
náhrada za Turdus, kotvový
systém
3. VL-1000
dolný vlek
Málinô II.
Transporta Chrudim
neznáme – 1989
892 – 1142 – 250,
d-750 m, k-900 o/hod
1. vlek vľavo od MM, kotvový systém
4. LV-1000
Máliné I.
Transporta Chrudim
1978 – 1989
960 – 1150 – 190
d-1000 m, k-370 o/hod
vlek vľavo od MM, kotvový systém
5.A. Tatrapoma
H-210
Máliné II.
Tatralift
Kežmarok
1980 – 2001
912 – 1205 – 290
d-1000 m, k-900 o/hod
náhrada za vlek č. 2
5.B. Tatrapoma
H-210
Malinô vrchol
Tatralift
Kežmarok
2001 – doteraz
923 – 1161 – 238
v roku 2000 rekonštrukcia
vleku 5.A.
trasa skrátená a zalomená.
6. Tatrapoma
H-130
Malinô hrebeň
Tatralift
Kežmarok
1989 – doteraz
880 – 1140 – 260
d-900 m, k-1000 o/hod
vlek vľavo od MM
7. Doppelmayr
4-SLD
Malinô vrchol
Doppelmayr
Wolfurt
2001 – doteraz
859 – 1209 – 250
d-1770 m, pl-36 mm, k-2400 o/hod
visutá lanovka, jednolanová,
s pevným uchytením štvorsedačiek, 13 podpier
Vysvetlivky:
Vleky ležiace vpravo od Malej muldy (MM) sú zvýraznené šedou farbou
koloniek.
Vleky ležiace vľavo od Malej muldy (MM) majú kolonky biele.
Trojica čísel = nadmorské výšky dolnej a hornej stanice vleku +
prevýšenie v metroch.
d = dĺžka vleku (m), p = prevýšenie (m), pl = priemer lana (mm), k =
kapacita vleku (osôb/hod)
V prehľade nie sú uvedené malé vleky tréningové a detské vleky.